Víta vás ´Krásavica na Dunaji´
Bratislava je hlavné a zároveň najväčšie mesto Slovenskej republiky. Má približne 450 000 obyvateľov. Mesto sa rozprestiera po oboch stranách druhej najdlhšej rieky Európy - Dunaja.
Strategická poloha jej už v minulosti zabezpečovala významné postavenie medzi ostatnými mestami. Patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy. Napriek tomu má bohatú históriu slobodného kráľovského korunovačného mesta, pričom dnes je dynamicky sa rozvíjajúcou metropolou s príjemnou, neopakovateľnou atmosférou.
Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Mesto samotné aj s priľahlou vinárskou oblasťou Malé Karpaty patria k najvýznamnejším slovenským turistickým destináciám.
TOP turistické atrakcie Bratislavy
Bratislavský hrad
Prvá písomná zmienka o Bratislavskom hrade pochádza z roku 907 n. l. Hrad bol postavený na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a veľkomoravskej dobe. Od polovice 16. storočia, kedy sa na obdobie viac ako 200 rokov Bratislava stala korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka. Konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v Korunnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských kráľov. Po presťahovaní kráľovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel.
TVyše 140 rokov bol v ruinách až do rekonštrukcie v rokoch 1953 - 1968. V súčasnosti je sídlom reprezentačných priestorov Národnej rady SR a Historickej a Hudobnej expozície Slovenského národného múzea. Zo 47 m vysokej Korunnej veže a z hradného nádvoria sa ponúka nádherný výhľad na starú a novú Bratislavu.
Modrý kostolík
Unikátne sfarbený Modrý kostolík, známy aj ako Kostol sv. Alžbety je situovaný vo východnej časti Starého mesta, len niekoľko minút peši od Hotela Danubia Gate. Secesný kostol je zasvätený Alžbete Uhorskej, dcére uhorského kráľa Ondreja II, ktorá vyrastala v Bratislave. Kostolík mal byť jej symbolickým mauzóleom. Modrá farba dominuje aj interiéru kostola a preto je obľúbeným miestom pre svadobné obrady.
Dóm Sv. Martina
Tento gotický trojloďový kostol bol postavený v 14. storočí na mieste pôvodného románskeho kostola. Vysvätený bol v roku 1452. V rokoch 1563 až 1830 sa tu konali korunovácie 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. Ako pamiatka na korunovačné časy je na vrchole veže umiestnená pozlátená napodobenina svätoštefanskej koruny. Dóm sv. Martina bol poškodený vojnou, silným zemetrasením a dnešnú podobu nadobudol v roku 1849.
V dóme môžeme obdivovať barokové súsošie sv. Martina od rakúskeho barokového sochára G. R. Donnera, ale aj gotické a renesančné náhrobky, farebné okná či osemhranné stĺpy. V kryptách pod Dómom sú pochovaní významní cirkevní hodnostári a príslušníci šľachty. V Dóme sv. Martina odzneli významné hudobné diela svetových skladateľov ako Missa solemnis od Ludwiga van Beethovena a Ostrihomská a Korunovačná omša od Franza Liszta.
Michalská brána
Jediná zachovaná brána pôvodného mestského opevnenia. Postavili ju koncom 14. storočia. Svoje meno dostala podľa kostola sv. Michala, ktorý stál na neďalekom predmestí. Do dnešnej podoby bola upravená v rokoch 1753 – 1758, kedy bola na vrchol 51 m vysokej veže umiestená socha sv. Michala archanjela. Brána sa uzatvárala padacou kovovou mrežou a drevenými vrátami. Dodnes sa zachovalo horné brvno.
Dnes sa vo veži nachádza Múzeum zbraní a mestského opevnenia, ktoré je súčasťou expozícií Múzea mesta Bratislavy.
Stará radnica
Budova Starej radnice je názornou ukážkou 3 historických slohov, ktoré sa v meste uplatňovali v rozpätí 5 storočí. Nájdete tu prvky vyzretej gotiky, renesancie a baroka. Múzeum v Starej radnici je najstarším múzeom na Slovensku. Starú radnicu tvorí viacero budov, jej vznik siaha do konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala nárožná veža.
Do dnešných čias sa zachoval pôvodne gotický dom s vežou richtára Jakuba spomínaný už v roku 1370. V roku 1370 tu v podzemí zriadili väzenie. Až do druhej polovice 19. storočia predstavovala radnica sídlo mestskej samosprávy. Viedli sa tu daňové knihy, bol tu umiestnený mestský archív, odbavovali sa tu svadby a oslavy. Na nádvorí sa skladoval pušný prach, obchodovalo sa tu s drahým kovom, sídlila tu mincovňa, dokonca sa tu čapovalo aj pivo. Vľavo pod gotickým oknom je zamurovaná delová guľa, ako spomienka na ostreľovanie Bratislavy napoleonským vojskom v r. 1809. V komplexe budov dnes sídli Múzea mesta Bratislavy – Múzeum dejín mesta a feudálnej justície a Vinohradnícke múzeum.
Primaciálny palác
Na mieste dnešného paláca stála už v roku 1540 reprezentačná renesančná kúria. V rokoch 1778 – 1781 ju vystriedal mohutný klasicistický palác. Objednávateľom stavby bol ostrihomský arcibiskup Jozef Batthyányi. Palác je zdobený mnohými prvkami klasicistickej architektúry. Na paláci je umiestnený aj kardinálsky klobúk, symbol poslania paláca. V minulosti bol Primaciálny palác dejiskom dôležitých udalostí.
26. decembra v roku 1805 tu bol podpísaný tzv. Bratislavský mier potvrdzujúci víťazstvo Napoleona v bitke pri Slavkove.V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto a pri rekonštrukcii bola objavená séria šiestich gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Venušinej kňažke Hero a gréckom mládencovi Leandrovi. Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni neďaleko Londýna. Okrem gobelínov sú tu inštalované obrazové expozície z majetku Galérie mesta Bratislavy.
Grassalkovichov palác
Neskorobarokový letný palác bol postavený v 60. rokoch 18.storočia pre grófa Antona Grassalkovicha. Palác je zdobený nádhernými rokokovými a klasicistickými freskami. Hlavná sála s bohatou pozlátenou štukovou výzdobou a s čiastočne pôvodným dreveným obložením stien slúžila v minulosti ako hudobná sieň. Koncertoval tu aj svetoznámy hudobný skladateľ Joseph Haydn.
Ojedinelú sochársku výzdobu môžeme obdivovať na jednom z najkrajších schodísk v Bratislave. Súčasťou paláca je aj pre verejnosť prístupná záhrada upravená vo francúzskom štýle. Palác v súčasnosti známy ako prezidentský je sídlom prezidenta Slovenskej republiky.
Slovenské národné divadlo
Budova Slovenského národného divadla patrí medzi najvydarenejšie diela uznávaných tvorcov divadelných budov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera. Postavili ju v roku 1886 na mieste, kde predtým stálo prvé bratislavské murované divadlo. Opernú scénu Slovenského národného divadla preslávili takí umelci ako Peter Dvorský a Edita Grúberová. Pred budovou SND stojí nádherná fontána zobrazujúca únos Ganymeda na Olymp, ktorej autorom je prešporský rodák sochár Viktor Tilgner.
Hrad Devín
Zrúcaniny hradu ležia na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Patrí k najstarším hradom na Slovensku. Mimoriadne významná strategická poloha, známa už Keltom a Rimanom, bola dôvodom založenia slovanského hradiska, ktoré sa roku 864 prvý raz písomne uvádza pod menom Dowina. V období Veľkej Moravy bol jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. K rozsiahlejšej výstavbe hradu došlo až v polovici 15. st., kedy bolo vybudované podhradie s obytným palácom.
Významnú úlohu zohral Devín aj v čase tureckého nebezpečenstva. Po jeho odznení stratil svoj obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. V roku 1809 ho zničili postupujúce napoleonské vojská. V súčasnosti je hrad miestom stretnutí a výletov najmä pre nádherný výhľad na okolitú krajinu. Nad hradom Devín sa vypína najvyšší vrch Bratislavy Devínska Kobyla so svojou západnou časťou nazývanou Sandberg, známou výskytom treťohorných skamenelín.
Hotel Danubia Gate ****
